Este predtym ako "opustim" pribehy a spomienky na natacanie filmu "CHINGACHGOOK" podla legendarneho romanu Jamesa Fenimora Coopera DEERSLAYER, zo serie jeho piatich najlepsich, rad by som sa vratil niekolkymi riadkami k autorovi a jeho dvom literarnym hrdinom Lovcovi jelenov (Deerslayer) a Chingachgookovi.

Neviem do akej miery su citatelia Priloznika oboznameni s literarnym odkazom Coopera. Nerad by som v mojich dalsich riadkoch vytvoril dojem, ze chcem poucovat o tom, co je pre mnohych z vas davno zname. Ked uz som mal tu prilezitost a cest vytvorit mensiu ulohu (Rychly jelen) v jednej z jeho knih, chcel som sa trochu viac oboznamit aj s Cooperom, jeho zivotom a literarnym odkazom. Cakalo ma niekolko prekvapeni. Vracajuc sa do mladosti, ked sme vo velkom citali indianske pribehy z Mayovych knih, jedinou knihou, ktoru som ja od Coopera precital, bol hadam najviac znamy roman: The Last of the Mohikans (1826) v ktorom obaja hrdinovia nielen figuruju, ale zohravaju hlavnu rolu. V tomto romane Lovec jelenov vystupuje ako dospely muz pod menom Nathaniel alias Hawkeye. Zatial co v romane Deerslayer (1841) napisanom o 15 rokov neskorsie, ktorym zacina seria Leatherstocking tales, Natty Bumppo (Lovec jelenov) je predstavovany ako 20 rocny mladik. Prekvapenim bola pre mna tiez skutocnost ze v Cooperovom prvom romane: The Pioneers (1823) obaja jeho hrdinovia Natty Bumppo a Chingachgook su citatelom predstaveni ako starci, jeden aj druhy ako "old men", zijuci vo "frontier village". V tomto romane Cooper nechava Chingachgooka umriet a "the old trapper" alias Natty Bumppo, Deerslayer, Hawkeye, nadalej zije aj v jeho dalsom romane: The Prairie (1827), v ktorom aj Lovec jelenov nakoniec umiera medzi prerijnymi Pawnee Indianmi. Do tej serie piatich romanov patri este jeden, ktory som nespomenul: Pathfinder (1840), v ktorom nas dej zavedie do vojny medzi Francuzmi a Indianmi v oblasti Lake Erie.

Cooperove romany vysli v nespocetnych vydaniach a boli prelozene do mnohych jazykov. Velka cast jeho romanov sa tiez objavila ako televizne serialy. Ak sa nepletiem, len dva romany nasli cestu na siroke strieborne platno kin. Film Chingachgook, die grose Schlange v produkcii DEFA a film: The Last of The Mohicans, jeden natoceny este v roku 1936 a druhy senzacny velkofilm z roku 1992. V tom druhom hlavnu ulohu Deerslayera pod menom Nathaniel (Hawkeye) stvarnuje Daniel Day-Levis a Chingachgooka Russell Means. Reziserom filmu bol Michael Mann. Na mna najsilnejsim dojmom z tohoto filmu zaposobil svojim presvedcivym hereckym vykonom Ves Study (skutocny Indian) v ulohe Magua. Kedze je to "Western from the West" a nie z vychodu, nejdem sa o filme dalej zmienovat. Je cas sa vratit nazad k zazitkom z natacania Chingachgooka.

Okolo Strbskeho Plesa sa nenasli vhodne utesy, skalnate steny z ktorych by sa dalo skakat do vody, ako si scenar vyzadoval. Tie utesy boli potrebne pre dalsiu scenu v ktorej ja nahanam Deerslayera nielen na suchu, ale aj vo vode. Po skonceni natacania v Tatranskej lokacii a nejakom tom dni v Pieninach cely stab sa prestahoval do Ciech k jednemu priehradou umele vytvorenemu jazeru, ktore malo niekolko vhodnych exterierov a slusne vyzerajucich utesov. Keby by ste ma dnes rezali, nespomeniem si, ktore priehradne jazero to bolo. Ostala mi ale hlboko v pamati spomienka z natacania sceny v ktorej sa snazim v boji vo vode utopit alebo usmrtit Lovca jelenov. Skoro som uspel! Len rychla akcia Gojka Mitica zachranila Rolfa Romera, ktory uz pil vodu jazera, od skutocneho utopenia. Aby som priblizil tu scenu, tu je kratky popis.

Na jednom z utesov stoji Deerslayer k nemu sa priblizuje po jazere Chingachgook, aby ho vzal do kanojky a na plavajucu chatu. Za chrbtom Lovca jelenov sa objavia Huroni pod mojim vedenim. Chingachgook ho varuje a Lovec jelenov skace do jazera a plava ku kanojke. Ja za nim skocim a snazim sa ho dohonit a usmrtit. Podari sa mi ho dolapit a vo vode zacne zapas, ktory s pomocou Chingachgooka obaja vyhraju a mna zajmu a vtiahnu do kanojky a prinesu ako zajatca na "plavajucu chatu". To hovoril scenar. Co sa stalo, bolo nieco ine. Ja som skoro vyhral ten boj skutocnym utopenim Deerslayera.

Scena toho boja vo vode sa natacala z osobitne pripraveneho podia. Ja som dostal instrukcie od rezisera, ze chce, aby som sa na Lovca jelenov vrhol, ked k nemu doplavem, stiahol ho pod vodu a tam aby sme sa "klbcili". Nikto mi nepovedal ako dlho, alebo aky bude signal prestat. V snahe nepokazit zaber uchopil som Deerslayera a drzal som ho v tom zapase pod vodou trochu pridlho, zacal polykat vodu jazera, ked uz nemal dost vzduchu v plucach. Ja som to ale v "zapale boja" nevidel, a tak som pokracoval az Gojko Mitic, ktory si vsimol, ze je zle-nedobre s Rolfom Romerom, skocil do vody, oddelil nas od seba a jemu pomohol von z vody. Otraseny Rolf Romer nejaky cas na mna trochu nahnevano zazeral, aj ked som sa ospravedlnil. Chapal som jeho nahnevanie a velmi ma to mrzelo. Nebola to vsak len moja chyba, mohlo mi byt povedane, ako dlho alebo ako kratko, mam predstierat ten zapas. Mohli oni nad hladinou kricat "dost", pod vodou som to nepocul.

Moj problem bol, ze ja som sa vedel niekedy vzit do akcie, ktora sa natacala, tak ze som prestal hrat, byt hercom a v urcitom zapale som prezival tu scenu, akoby to bola skutocnost. To samozrejme je nepripustne a pre spoluherca moze byt aj trochu nebezpecne. Co uvedeny priklad demonstruje. V dalsom pokracovani uvediem este jeden priklad, kde som v zapale boja som skrvavil tvar "anglickemu vojakovi" v zaverecnej scene filmu vyvrazdovania mojho kmena. Ale za tu akciu som obdrzal od pracovnikov na scene potlesk. Uf, uf!

Milan Jablonsky