Zacina druhy tyzden aprila 2002. Na juhu v Toronte sme uz par dni bez snehu. Priroda stale este spi zimnym spankom. Par poslednych tyzdnov sme mali studene, mrazive pocasie. Zima sa snazila dobehnut, co zameskala pocas prvych mesiacov zimy, ked sme mali neskutocne teple pocasie. Prichadzajucich par dni vsetko zmeni. Predpovede slubuju zmenu k lepsiemu, teplejsiemu pocasiu, ked teplota vzduchu koncom tyzdna dosiahne az 20 st. Celzia. Aleluja, konecne prichod skutocnej jari. April v Kanade je tiez mesiacom, v ktorom sme viac-menej vsetci povinni do konca mesiaca poslat federalnej agencii "Revenue Canada" danove priznanie za minuly rok. Je mudre ho poslat do urceneho terminu, ak clovek nechce platit pokutu za oneskorene podanie. Ja som vacsiu cast vcerajsej nedele stravil v papieroch, davajuc dohromady vsetky podklady pre pripravu danoveho priznania, aby som ich v najblizsich dnoch dal mojmu uctovnikovi na profesionalne spracovanie.

Ludia zijuci v minulom storoci spomenuty problem nemali. Aksa nemylim, prva osobna dan z prijmov na tomto kontinente, ako "docasne opatrenie", bola zavedena pocas prvej svetovej vojny. "Docasne opatrenie" sa stalo "permanentnym" a stale rastucim problemom pre nas vsetkych. V sucasnych rokoch zdanovanie v roznych formach pohlcuje viac ako 50% prijmov obycajnych ludi. Druhymi slovami, dnes viac ako pol pracovneho roku robime nie pre seba, ale skor pre potreby a konzumaciu inych. Tohoto moderneho "otrocenia" boli usetreni ludia minuleho strocia. Neboli vsak usetreni inych foriem v mnohych pripadoch tazkeho "hrdlacenia" rok po roku, len za ucelom prezit. To hrdlacenie, ten zapas o prezitie, bol daleko vyhranenejsi pre ludi prenikajucich na zapad, hladajucich lepsi zivot, zlato, drahe kovy, bohatstvo v divocine vnutrozemia a zapadu severnej Ameriky. Miesto stastia nachadzali v nespocetnych pripadoch len utrpenie, nemoc, smrt.

Indianska legenda o zlate v Black Hills v Juznej Dakote pritahovala uz okolo roku 1833 roztrusene skupiny bielych ludi, odvazlivcov, prvych zlatokopov, hladajucich bohatstvo v bystrinach potokov a riek. Ich prichod bol plny problemov s prezitim, ako naznacuju zachovane predmety ich zlatokopeckeho zivota (lopaty, krompace, ryzovacie misky). Tiez pozostatky ludi, kostry, kosti, lebky. Niektore lebky dokonca aj so striebornymi ramami okuliarov na nich. No a potom to boli do skal vytesane rozne odkazy, ako jeden z nich, ktory sa zachoval a hovori: "Mam zlata kolko vladzem uniest, nic na jedenie a Indiani na mna poluju".

V roku 1868 boli "The Black Hills" boli uzatvorene pre belochov, tak ako urcovali zmluvy dohodnute s vladou a predstavitelmi indianskych kmenov - Siouxov, zijucich v spomenutych oblastiach, dozadujucich sa oznacenia a ochrany pre nich "posvatnych" hor. V roku 1874 armada z poverenia vlady vyslala do tejto oblasti "Lieutenant Colonela" GEORGa CUSTERa", aby nasiel vhodne miesto a zalozil "fort" - pevnost v Black Hills, ktora mala povodne sluzit na ochranu pohoria Black Hills a v nich zijucich Indianov. Custer ako sucast vypravy vzal so sebou aj dvoch skusenych prospektorov. Ked nasli to, co Custer nazval: "Gold in paying quantities", prepuklo hotove "peklo - ragtag". To bol zaciatok novej invazie tisicov hladacov bohatstva, ktorym uz ani armada nevedela zabranit v prenikani hlbsie a hlbsie do spominanej oblasti. Vlada zacala znovu s Indianmi vyjednavat o navrate Black Hills z ruk Siouxov ponukajuc vykupne vo vyske siestich milionov dolarov. Indiani odmietli, namiesto toho sa zacali burit a zacalo dochadzat ku krvavym zrazkam a tazkym obetiam na oboch stranach. Indiani boli nakoniec prinuteni Black Hills prepustit bez kompenzacie, ak chceli obdrzat "proviziu vlady", aby mohli prezit zimu. V roku 1877 bolo v Black Hills uz bolo viac ako 7 tisic hladacov zlata, prospektorov ryzujucich v kazdej bystrine, potoku, rieke, vyhlbenine, prietrzi ci rokline.

"GAYVILLE" nam moze posluzit ako priklad. Mestecko cerstvo zalozene prospektorom s menom Alfred Gay v r. 1876 v blizkosti na zlato bohatej rokliny, tzv. "Deadwood gulch", do roka a do dna uz malo 3 tisic obyvatelov. Bolo to ale mesto DEADWOOD, ktore sa stalo hlavnym zlatokopeckym mestom v Black Hills. Deadwood zacal neuveritelne rychlo financne prekvitat. Jedna z existujucich bank v Deadwoode robila denne obrat az 100 tisic dollarov. Jednoducha drevena postel "bunk" v zruboch stala na noc $1.00 a galon petroleja sa predaval po $3.75.

Zatial co stovky, ba tisicky prospektorov ryzovali v kazdej bystrine, potoku, rieke, dvaja bratia Moses a Fred Manuel, skuseni prospektori, ktori sa naucili banictvu v Californii, Nevade a Idaho, sustredili svoje hladanie na "hard rock" (tvrde skaly), ako na zdroj drahych kovov. Priblizne tri mile juzne od Deadwood objavili velmi slubnu zlatu zilu -lead, (po tomto slove bolo pomenovane novovytvorene mesto LEAD). Obaja bratia okamzite vypracovali system drvenie kamena "arrastra" pomocou vodnej sily. Tento system vsak nestacil na rozdrvenie kamena na uplny prach a tak sa im podarilo vytazit len asi polovicu obsahu zlata. Obaja bratia sa v kratkom case stali velmi bohatymi, svoje "claims" predali. Spolocnost "HOMESTAKE MINES" sa stala neskorsie "the biggest of big businesses" pod vedenim kalifornskych podnikatelov Lloyda Tevisa, Jamesa Hagginsa a hlavne "tycoona" Georga Hearsta s tazbou zlata v hodnote miliardy dollarov.

Zatial roztruseni zlatokopovia, prospektori v Black Hills sa obavali nie len zlodejov, banditov, ktori sa snazili odcudzit ich nalezy, ale casto aj manipulujucich predstavitelov banickych spolocnosti, ktori nevahali pouzit aj nelegalne prostriedky a sposoby odkupovania "claims", ci privlastnovania si oblasti bohatych na zlato. G. Hearst bol jednym z nich. "Senior", ci starsi partner vyssie spominanej kalifornskej trojice vo veku 57 rokov bol velmi bohaty, este ako vysledok jeho banickych operacii v Kalifornii. Ako presibany a ambiciozny obchodnik, zacal prebrat vedenie Homstake mines dovlastnych ruk, usadil sa a posobil v meste Lead. Zacal vo velkom skupovat "claims" od roztrusenych zlatokopov. Priniesol do oblasti Black Hills obrovske drvice skal "Blake jaw-crushers", ktore umoznovali denne drvit az 100 ton tvrdeho kamena. Rozdrveny strk potom prechadzal cez este strasidelnejsiu masinu tzv. "California stamp mill". Tieto masiny boli schopne spracovat az 240 ton strku s vytazkom zlata az za 2 000 dolarov denne.

Po roku 1879 to boli sice ojedinele, ale este stale sa opakujuce utoky, prepady aj zo strany Indianov - Siouxov, ktorych zem si "bieli votrelci" zacali nasilim privlastnovat a permanentne okupovat. Uf, uf ! Bad, bad, bad for Sioux Indians, and Black Hills!

Milan Jablonsky