V roku 1973 som bol este stale cerstvym emigrantom v Kanade. Od sameho zaciatku, len co som sa trochu pozbieral financne, zacal som byt nadsenym zberatelom roznorodych serii knih. Jednou z prvych takychto zbierok ktoru som si kupil, bola Encyclopedia Britannica. Na kompletnu zbierku som v tom case vydal mensie bohatstvo. Bol to snad moj dvojmesacny plat, ak nie viac. Koniec-koncov, ani som sa necudoval ze to tolko stalo, vsak to bolo 24 hrubych knih a kazda v rozsahu viac ako 1000 stran. Po tejto zbierke nasledovali ine serie knih, prevazne z edicie "TIME-LIFE BOOKS". 28 zvazkov "Time Library of Arts"; 20 zvazkov "The Emergence of Man". Comu som sa najviac tesil, bola seria knih pod nazvom: "THE OLD WEST". Najmenej 30 zvazkov prichadzajucich v mesacnych intervaloch v peknej kozenkovej ilustrovanej vazbe. Kazda kniha obsahuje stovky a stovky fotografii, ilustracii, obrazov a text zachycujuci celu dlhu historicku periodu kolonizacie terajsej severnej Ameriky "bielymi tvarami". Knihy s nazvami ako: THE INDIANS; THE GREAT CHIEFS; THE COWBOYS; THE SCOUTS; THE GUNFIGHTERS; THE RANCHERS; THE PIONEERS; THE MINERS; THE RIVERMEN a pod. Fascinujuce citanie! Mam obavu, ze do konca mojho zivota nebudem schopny preluskat vsetky tie knihy. Ostanu dedicstvom pre niektoru z mojich neteri, kedze ja nemam ziadnych priamych potomkov.

Ked ma webmaster Honza pred mnohymi mesiacmi poziadal o napisanie niekolkych prispevkov do Priloznika o natacani "westernov z vychodu" zo 60-tych rokov, raz zacas som bol prinuteny konzultovat a nazriet do uvedenych knih. Ozrejmit si niektore historicke fakty. Jednalo sa hlavne o tie dva posledne filmy: Zlato v Black Hills a film Bieli Vlci. Ich dej sa odohrava v pohori Black Hills, v oblasti Juznej Dakoty v druhej polovici 18-teho storocia, nejaky cas po objaveni lozisk zlata aj v tychto horach. V jednom z mojich prispevkov (13-te pokracovanie), v ktorom sa trochu zaoberam geografiou Black Hills, ich povodnym obyvatelstvom (Siouxami) a prenikanim "bielych tvari" na toto uzemie, vyjadril som nazor, ze mesto CUSTER alebo The Custer City pravdepodobne posluzilo scenaristovi oboch filmov Dr. Gunterovi Karlovi ako vzor pre "fiktivne filmove mestecko" v oboch filmoch s menom TANGELWOOD (tangel = zapletene, zamotane, wood = drevo). Myslim, ze by som mal svoj nazor trochu poopravit, pripadne rozsirit, ktore zlatokopecke mestecko skutocne posluzilo scenaristovi Dr. G. Karlovi, ako vzor pre filmovy Tangelwood. Listujuc vo vyssie uvedenych knihach a prezerajuc si mapy tej oblasti, zistil som, ze jednou z povodnych prvych zlatokopeckych usadlosti v pohori Black Hills nebolo len mestecko CUSTER, ale skor banicka, zlatokopecka usadlost s nazvom DEADWOOD ("dead" = mrtvy, mrtve, "wood" = drevo). Teda MRTVEDREVO je skutocne, autenticke mestecko z druhej polovice 18-teho storocia, ktore velmi rychle vyrastlo a stalo sa "hlavnym zlatokopeckym mestom" Ciernych Hor. Meno "Deadwood" v Black Hills velmi silne a blizko pripomina svojim nazvom fiktivne filmove mestecko "Tangelwood" z oboch filmov zo 60-tych rokov 20-teho storocia filmovej spolocnosti DEFA.

Scenaristovi Dr. Gunterovi Karlovi, obom reziserom Gottfriedovi Kolditzovi (Zlato v Black Hills), Konradovi Petzoldovi (Bieli Vlci) spolu s vytvarnym filmovym stabom pracovnikov sa podarilo velmi verne zachytit burlive obdobie prenikania bielych ludi, hlavne prospektorov z vychodu hlboko na zapad. Migracna vlna vyvolana zaciatkom druhej polovice 18 storocia bola sposobena hlavne nepriaznivymi financnymi a ekonomickymi podmienkami na vychode a prehnanymi povestami o zlate vo vnutrozemi a na zapade USA, kde udajne v kazdej bystrine, potoku, rieke stacilo cloveku zakopnut krompacom Financno-ekonomicka panika okolo roku 1857 na vychode USA sposobila rozsiahlu nezamestnanost. Statisice ludi boli bez prace, farmari bez pody, slobodni, plni nadeje na novy zivot na zapade. V aprili 1859 hordy nadejnych prospektorov odhadovane sa na 100 tisic ludi smerovali na zapad. Vacsina ludi na tuto cestu, na tuto ulohu a ciel nebola pripravena a bola velmi zle vybavena, ignorujuc existujuce nebezpecenstva prenikania na zapad do divociny. Vacsina z nich boli "greenhorns" - zelenaci, bez skusenosti v oblasti dolovania, zlatokopectva, banictva, bez znalosti, ako celit tazkym a tvrdym podmienkam divociny, pionierskemu sposobu zivota. Vacsina migrantov sa ucila za "pochodu", ako prezit a preniest sa cez utrpenia, ktorym boli dennodenne vystavovani.

Bolo to prave vo vyssie uvedenom roku 1859, ked Georg Jackson, skuseny prospektor, ako prvy objavil velmi bohate zlate ryzovisko, nalez v rozsiahlej divocine vo vnutrozemi v rieke "The Clear Creek". Jackson a jeho partneri boli schopni kazdy jeden vyryzovat zlato v hodnote az 2 000 dolarov tyzdenne. Velke to peniaze v tom obdobi. Sprava o zlatom bohatstve jeho nalezu sa rozsirila ako ohen. Jacksonov objav vytvoril skutocnu ZLATU HORUCKU, ktora otvorila novu kapitolu sagy "Western mining" a obsadzovania Americkeho Zapadu.

Mnoho nadejnych migrujucich zlatokopov, prospektorov, obchodnikov, gamblerov dobrodruhov a inych sa v divocine vnutrozemia stratilo, zahynuli z nedostatku jedla, vody, mnohi podlahli roznym nemociam a dalsi zahynuli v krvavych najazdoch a prepadoch prerijnymi Indianmi, ale aj banditmi, zlodejmi a pod. Rozne zdroje uvadzaju ze az polovicka ludi, ktori sa vydali na tuto cestu, nikdy sa nedostala ani len do blizkosti svojho ciela k Skalistym Horam - Rocky Mountains.

Prospektori, ktori sa vydali do novych nepreskumanych oblasti, najskor zacali skumat loziska zlateho prachu v bystrinach potokov a riek, nazyvane "bed placers" (ryzovisko). Tieto ryzoviska v potokoch a riekach sa tiez nazyvali "Poor men's mines" (bane chudobneho cloveka), lebo ryzovanie nevyzadovalo ziadne narocne a drahe vybavenie. Obycajne postacila len zlatokopecka miska a zrucnost.

Ked sa kde tu objavilo zlato a sprava o naleze sa rychle rozsirila v prvej vlne "votrelcov" na toto uzemie boli prevazne zlatokopovia, banici a prospektori. Tito pristahovalci zacali zakladat osady, formovali si zakony spolunazivania, volili si vedenie osady, dozorcov zakona - sheriffa a pod. Prvi migranti, ktori neboli zlatokopmi alebo banikmi, boli tzv. "Wagon freighters", ktori otvarali dodavkove linky. S nimi prichadzali obchodnici, ktori si zacali stavat stany, primitivne lahke domy, zruby a v nich obchodovat. Po nich prichadzali profesionalni gambleri a onedlho to boli "madams" so skupinami "whores" - lahkych zien, ktore osadenstvo tvoriacich sa mesteciek vzdy s nadsenim vitalo. Tie prichadzali na "stagecoaches" tahanych zaprahom mnohych koni, ba dokonca i na osobnych kococh, brickach, v sedle na konoch a pod. Neskorsie to uz boli realtori, spekulanti s podou, ti prichadzali aj so zememeracmi, ktori zacali planovat dizajn mesteciek. Povest o naleze zlata samozrejme pritahovala do mesteciek aj kriminalne zivly, banditov, svindlerov.

Ako take mestecka ci "Gold Camp's, (zlatokopecke osady) vyzerali, popisuje jeden cestovatel v roku 1876, ked prechadzal cez novotvoriace sa zlatokopecke mestecko CUSTER CITY v Juznej Dakote v srdci Black Hills.

"Bolo tam len niekolko domov ukoncenych a mnoho rozostavanych. Ludia taborili, kde sa dalo, v stanoch, na vozoch a v narychlo zbuchanych chatrciach. Hlavnymi obchodnymi budovami boli "saloons", gamblingove domy a tanecne saly. V celom mestecku sa nachadzali zo dva ci tri obchody s velmi biednym vyberom vseobecnych uzitkovych vyrobkov a potravin."

Takto nejak vyzeral aj fiktivny filmovy TANGELWOOD vo filme Zlato v Black Hills a jeho obyvatelia. O nejaky ten rok neskorsie, ked pribeh pokracuje dalej vo filme: BIELI VLCI, rozrastajuce sa a prosperujuce mestecko Tangelwood zacalo sa skor pomaly priblizovat skutocnemu "chlipnemu" mestu LEADVILLE. V roku 1879, ked toto mesto malo len dva roky, bola to uz bujara "mekka", kde zilo 20 tisic zlatokopov; bolo tam 82 saloonov; 35 verejnych domov, dokonca skola a niekolko kostolov ako prve znamky urcitej stability a prezitia.

Ked dolovanie zlata pokracovalo, ked potoky, bystriny a rieky ci zlate zily "leads" produkovali zlato alebo striebro, zlatokopecke osady rastli fantasticky rychlo co do rozmeru ale i charakteru, ale ked sa zlato pominulo a viac ho nebolo, tieto osady ci mestecka zacali rychle odumierat, stali sa: GHOST TOWNS. Howgh.

Milan Jablonsky