nextbackAutor :Milan Jablonský
Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (12)
 


V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (2)
( Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov).
 
 

Autor prispevku v ulohe indianskeho scouta s menom BAD FACE v prekrasnom prostredi Kaukazskych hor, kde sa natacali exteriery filmu "ZLATO V BLACK HILLS". Foto: DEFA- Pathenheimer 

Mesto Tbilisi, tiez niekedy nazyvane Tiflis, je hlavnym mestom Gruzinska (v anglickom jazyku zname pod menom Georgia). Legenda hovori, ze mesto zalozil panovnik, kral z Karthl, niekedy koncom stvrteho storocia pocas loveckej expedicie, pri ktorej sipom postreleny bazant padol do tepleho pramena a sa "zazracne" sa uzdravil. Ked k nemu na koni kral priklusal, aby ho zodvihol, bazant znovu vzlietol. Ocareny panovnik pomenoval to miesto Tbilisi, ktore neskorsie sa stalo hlavnym mestom tejto krajiny. "Tbili" v gruzinskom jazyku znamena "teplo". Napriek mnohym vojnam, poziarom a inym katastrofam, ktore poznacili Tbilisi, stara cast mesta si zachovala svoj povodny vzhlad bez vacsieho poskodenia. Pekne mesto starej krasy a nesmierne bohatej historie. Zaposobilo na mna daleko prijemnejsim dojmom ako Moskva. Mesto akoby bolo postavene v udoli, na svahoch, ci na upati dvihajuceho sa horskeho masivu, na ktorom stoji nad mestom obrovska socha "Matky Gruzinska". V jednej ruke drziaca mec ako varovanie nepriatelom a v druhej ruke pohar vina vitajuc priatelov. Tato socha symbolizuje lasku gruzinskeho ludu k slobode a jeho nesmiernu pohostinnost, ktorej som aj ja bol svedkom, nie raz, ale velmi casto a na kazdom kroku.

Pycha Kaukazskych hor a Gruzinska. V pozadi vecne zasnezeny dvojhlavy ELBRUS (5642 m) Najvyssi vrch nielen Kaukazskeho masivu, ale aj Europy sa stal panoramatickym pozadim filmu DEFA "Zlato v Black Hills". Foto: Internet "pilgrim tours". 

Horsky masiv vypinajuci sa nad Tbilisi je sucastou Kaukazskeho pohoria deliaceho sa na "Velky Kaukaz" a na "Maly alebo Trans-Kaukaz" (nieco ako Vysoke a Nizke Tatry mnohokrat dlhsie a daleko vyssie). Kaukazske pohorie fakticky spaja Europu s Aziou. Je dlhe 1127 km a nachadza sa medzi Ciernym a Kaspickym morom. Pychou Kaukazskych hor a Gruzinska je prekrasny dvojstitovy, alebo dvojhlavy vrch Elbrus. Je to najvyssi "kopec" tohoto horskeho masivu a Europy. Zapadny stit dosahuje vysku 18510 stop alebo 5642 metrov. Vsetka cest takemuto "kopcu"! Nie je jediny, mnohe oblasti tohoto pohoria maju vrcholy vyssie ako 5 tisic metrov.

Pohorie Centralneho Kaukazu ma mnoho stitov presahujucich 5000 metrov. Kaukazske hory svojim hrubim vzhladom skor pripominaju "Rocky Mountains" ako "jemnejsie kopce" Black Hills. Photo: Internet "pilgrim tours". 

Gruzinska Sovietska Socialisticka Republika, ako sa v tom case volala plnym menom, sa nachadzala a hadam stale nachadza (dnes ako samostatny stat), medzi juhovychodnym brehom Cierneho mora a zapadnym brehom Kaspickeho mora. Susedi s Armenskom, Azerbajdzanom, Tureckom a Ruskom. Gruzinsko bolo pre nas v minulosti zname hlavne tym, ze sa v malom mestecku Gori, nie tak daleko od Tbilisi, narodil jeden z najvacsich zlocincov sveta, masovy vrah, ktory ma na svedomi miliony ludskych zivotov, diktator "extraordinaire", dlhorocny vodca Sovietskeho Zvazu Stalin (Josef Dzugasvili). V case kultu osobnosti a dlho po jeho smrti aj po odhaleni jeho zlocinov bol Stalin v Gruzinsku stale obdivovany a uctievany. Mozno aj preto, ze to boli hlavne Rusi, Ukrajnci, Tatari a ine narodnostne skupiny, ktore Stalin terorizoval a nechal ist na jatky. Gruzinci zo srdca nenavideli Rusov a keby mohli, tak by ich hadam vedeli utopit aj v lyzicke vody. Aspon z kontaktov s nimi som dostal ten pocit. Z mnohych diskusii som vyrozumel, ze Gruzinci mali siroko rozvinutu kulturu a vzdelanie davno v minulosti, ked vraj Rusi este zili v "zemljankach" ako "dikie" (divoki) ludia.

Znalost rustiny a uvolnena politicka situacia v Ceskoslovensku (1967) mi dovolovala viest dlhe "politicko-kulturne" debaty s Gruzincami v prestavkach natacania filmu. Foto: Potsdam-Eberhardt 

Ked sme leteli ponad uvedene velkolepe horstvo Velkeho Kaukazu, vidiac jeho majestatnu krasu a mohutnost, vobec som sa necudoval, preco si ho produkcia a "location scouts" vybrali pre exteriery filmu s pracovnym nazvom: "Spur des Falken" (Stopou Sokola). V mnohych statoch Europy bol ten film uvadzany tiez pod menom "Zlato v Black Hills" alebo s nemeckym nazvom " Brennende Zelte in den schwarzen Bergen". Film vo vtedajsom Sovietskom Zvaze isiel pod menom: "Sled Sokola" V USA bol znamy pod nazvom: "Trail of the Falcon". Ocarujuce prostredie velkolepych hor a dolin poskytovalo vynikajuce pozadie tomuto filmu a stalo sa scenaristickou "pochutkou" pre kamermana Otta Hanischa a skoro dva metre vysokeho rezisera Gottfrieda Kolditza.

Pracovny zaber z natacania filmu Zlato v Black Hills. V pozadi skoro dva metre vysoky reziser Gottfried Kolditz, pred nim stojaci autor prispevku a s kamerou Otto Hanish. Foto: DEFA-Pathenheimer 

Clovek by nemal vediet, ci poznat, ako v skutocnosti vyzeraju "Black Hills", ktore spominane Kaukazske horstvo vo filme malo predstavovat. Tie maju uplne iny charakter. Je to omnoho nizsie horstvo, kde napr. nedaleko Mount Rushmore National Monument najvyssi vrch v Black Hills je "Harney Pk." dosahujuci vysky 7242 stop, co je priblizne len jedna tretina vysky Elbrusu.

Autor prispevku v Black Hills (1993) pri hadam najviac navstevovanej atrakcii: Mount Rushmore National Monument. 

Nie tak davno, len pred par rokmi, som mal prilezitost precestovat oblast pohoria Black Hills a navstivit vacsinu monumentov, ktore su dnes velmi popularnymi atrakciami USA. "Crazy Horse Memorial"; "Devils Tower National Monument"; Mount Rushmore National Monument" a cela desiatka dalsich pritahuju miliony turistov. Pred jeden a pol storocim Black Hills tiez pritahovali velke mnozstva ludi. Vtedy to bolo zlato, ktore sa naslo v tej oblasti. V Black Hills a siroko daleko na preriach v tom case zili a uzemie vlastnili prevazne Lakota Indiani, clenovia velkeho naroda viac znani a znami pod nazvom "The Sioux". Da sa povedat, ze to je velka skupina Indianov aj mnohych inych podkmenov zdruzena pod tymto spolocnym nazvom Siouxovia. Su znami svojimi krasne dekorovanymi "teepees", rychlymi konmi, spolocnostou warriors - bojovnikov, muzov a zien obliekajucich sa do nesmierne pestrofarebnychdnes, dnes uz len slavnostnych krojov. Oni sa stali medzinarodnym symbolom "Amerika's native people". V 17. storoci Siouxovia ovladli "Northern Plains" prerie severu a vybudovali si unikatnu kulturu, ktora bola zalozena na existencii obrovskych stad bizonov. Mnohe tvare a miesta z historie Siouxov su legendarne. Nacelnici ako Crazy Horse, Sitting Bull, Red Claud a miesta poznacene krvou ako Little Big Horn River; Wounded Knee Creek ostali navzdy zapisane do historie boja Indianov o ich existenciu.

Objavenie zlata v Black Hills znamenalo masivne pristahovalectvo nielen prospektorov, ale roznych spolocenskych vrstiev, ludi dobrych aj zlych. Toto pristahovalectvo, expanzia "bielych tvari", zacalo vazne ohrozovat zivot a existenciu vtedajsich obyvatelov tohoto uzemia, Indianov. Zacali vznikat vazne ozbrojene konflikty, ktore casto koncili krvavymi jatkami na oboch stranach. Na tomto historicky pravdivom pozadi Dr. Gunter Karl spracoval scenar horeuvedeneho filmu, ktory verne zachytava to obdobie konfliktov a tragedii "cervenokozcov" s "bielymi tvarami", tvrdeho zivota, zapasu o prezitie Indianov ale aj bielych usadlikov. Obdobie obcasnych radovaniek, krepcenia a popijania whisky v saloonoch, inokedy divokych jazd, nahanaciek, prestreliek, vyrovnavania si uctov medzi sebou a pod. Bol to "Wild, Wild West" natacany vtedy na "pokojnejsom dalekom vychode" v Gruzinsku.

Preslavena pohostinnost Gruzincov nas prekvapila hned po prichode do Tbilisi a ubytovani sa v jednom z ich najlepsich hotelov priamo v "downtowne". Ked sme sa neskorsie niekolki clenovia nasej vypravy zisli dole v restauracii s umyslom nieco si zahryznut ci vypit, vzbudili sme pozornost miestnych ludi, skupiny aspon siestich muzov, sediacich pri jednom stole nedaleko od nas. Po chvili okukavania jeden zo skupiny sediacich za vrchstolom sa zodvihol a pristupil k nasmu stolu s kratkym prihovorom v zmysle, ze by bolo najvacsou poctou pre neho a jeho spolocnikov, keby sme sa mohli stat ich hostami a prijat ich pohostinnost. Ten muz hovoril rusky, a tak som nemal problem mu rozumiet a lamanou nemcinou pozvanku prelozit mojim kumpanom. Nevediac ako sa v takom pripade zachovat, ci odmietnutie nebude urazkou, pozvanie sme prijali. Potom to zacalo!

"Stolovanie" v Gruzinsku sa povazuje za sucast spolocenskeho vzdelavania. Stolovanie tiez nazyvaju "Ludovou univerzitou". Zakratko po pozvani k stolu sme sa mali moznost presvedcit, preco. Stolovanie je fakticky "recnicke forum". Prikazy muza za vrchstolom ciasnikom sa zacali sypat a o nedlho sa na stol zacali nosit rozne druhy gruzinskych vybornych vin a misky jedal vacsinou pozostavajucich z roznych druhov gulasov z jahnacieho masa. Vzdy, ked sa naplnili pohare vinom, predsedajuci povstal s poharom vina v ruke a predniesol niekolko minutovy "pripitok". Bola to mini-rec, velmi pestrofarebna a okrasna, podobne, ako zvykli mat prejavy aj Indiani, ked potahovali z ich kalumetov. Ta rec obycajne zacala pripitkom "na Stalina", potom neskorsie na "maticku Rus", Gruzinsko, na nasich otcov, matere, bratov a dcery, na nas atd. Po kazdom takomto pripitku bolo povinnostou vypit do dna pohar vina a otocit ho stopkou hore. Len ked vsetci tak urobili, zacala druha runda pripitkov a jedenia. Ked sa "party" koncila - "boh zavaruj", aby niekto navrhol sa podelit s utratou! To je absolutne nepripustne. Muz, ktory dostal tu poctu byt hostitelom, keby zrovna mal zbankrotovat, by nikdy neprijal financnu pomoc uhradit utratene. Bol som svedkom, ked utrata presahovala viac ako trojmesacny plat hostitela, ani tak neprijal ponuku mu pomoct utratu vyrovnat. To by nikdy nedovolila ich gruzinska hrdost! Howgh!

Milan Jablonsky


Free Web Hosting