V niektorom z prvych prispevkov som spomenul, ze bolo pre mna zahadou, ako sa dopatral reziser Jozef Mach k mojmu menu a na ciu iniciativu som obdrzal pozvanie, aby som prisiel do Juhoslavie a zahral malu rolu „Horskeho hroma" vo filme Synovia Velkej Medvedice. Nikdy som sa na to neopytal rezisera, ale ani Martina Tapaka, jedineho z tej pracovnej skupiny, kto ma poznal. Mam taky dojem, ze to skutocne musel byt Martin, kto navrhol J. Machovi, aby do tej roly nacelnika kmena SIKSIKA obsadil mna. Urcite nie pre moj "herecky talent", toho pre tu ulohu nebolo velmi treba, ale skor pre moje fyzicke dispozicie, ako dostojneho a rovnoceneho protivnika TOKEI-ITHO (Gojka Mitica).

Nebolo pre mna ziadnou zahadou, ako som sa dostal k druhemu filmu. Jedneho septembroveho dna mi zavolaki do Kosic z produkcie filmu: „CHINGACHGOOK", ze su v Tatrach a ze by ma co najskor radi videli na Strbskom Plese. Mimochodom, nech so sebou vezmem este aspon dvoch svalnatejsich mladencov, vhodne postavy pre Huronskych bojovnikov. Wow! No problem! Na Lekarskej fakulte som viedol oddiel kulturistiky a mal som celu skupinu studentov, celkom slusne fyzicky vyzerajucich, nemal som problem si vybrat! Zo sebou som vzal vtedy uz lekara, Dr. A. Kautnika a Lora Divalda, studenta, vyborneho sportovca, pochadzajuceho zo Smokovca pod Tatrami. Oni sa stali mojimi spolubojovnikmi z kmena Huronov v lokacii na Strbskom Plese a v Cechach. Na poslednej snimke z minuleho prispevku, si citatel mohol vsimnut, ze vsetci traja sme boli fyzicky celkom slusne „urobeni", v cestine by clovek povedal „udelani". Ak by si obaja moji spolocnici boli dali pri prichode do Tatier na oci tmave okuliare a ja nejaky tmavy oblek, boli by sme urcite vzbudzovali dojem, ze prisiel nejaky „mafioso" s doprovodom „bodygards".

Filmovy stab pozostaval viac-menej z rovnakej pracovnej skupiny, ako pri prvom filme, iba sa zmenil reziser (Richard Groschopp), jeho asistentka (Doris Borkmann-Kalbe), veduca produkcie (Dorothea Hildebrandt) a pribudlo niekolko novsich tvari medzi hercami a hereckami V tom case uz na Lekarskej fakulte v Kosiciach, kde som ucil telesnu vychovu, zimny semester, bezal na plne obratky. Ked som obdrzal ten telefonat, viacmenej vsetko s fakultou a katedrou uz bolo zariadene cez reprezentanta Barrandova (alebo Koliby?) pre ten film. Nemal som ziaden problem prenechat moj pracovny uvazok na mojich spolupracovnikov. Produkcia filmu im hradila dvakrat, tolko, ako by boli dostavali normalne za suplovanie. Pre kolegov to bol vyborny „deal". Pre mna tiez!

Velmi priatelsky som sa zvital s Gojkom a niekolkymi uz znamymi z predchadzajuceho filmu. Krista Grewald, „make-up artist" pre oba filmy a veduci kostymov si ma hned vzali do parady. Krista mi nasadila parochnu a upravila tvar a uz ma sikovali k reziserovi, ktory ma chcel vidiet, ako budem vyzerat ako Huron. Zrejme bol spokojny, lebo pokyvoval hlavou a oznamil mi, ze moje filmove meno bude "Rychly (hbity) jelen" a ze budem viacmenej stvarnovat jedneho z „prominentnejsich" Huronov, teda figurovat sem a tam pocas celeho filmu a z casu na cas sa budem bit, nahanat Chingachgooka a Deerslayera. Aby som pocital s dvoma az troma mesiacmi, s natacanim nie len v Ceskoslovensku, ale aj v Bulharsku a neskorsie v atelieroch v Nemecku. Neprotestoval som.

Na Srbskom Plese sa natacala vacsina scen odohravajucich sa okolo „plavajucej chaty", kde sme aj my Huroni boli v akcii pri jej prepade. Reziser ma informoval, ze by mi bol povdacny, keby som pripravil maly scenar bitky Lovca jelenov s jednym z nas. To nebolo prvy ani posledny raz, ze som pomahal dat dohromady nieco podobne. Prenajali nam v jednej skole telocvicnu, kde sme tu bitku na plti mali trenovat. Reziserovi sa pozdavalo, ze by to mohol byt Sano Kautnik. Vysoka, svalnata postava, oblicaj ako Indian, vzhladom sa perfektne na to hodil. Trochu mi pripominal Jura Visneho (Superman z filmu Kto chce zabit Jessie). Prijal som teda ulohu trenera, vsak to bola moja skutocna profesia, preco nie! Ziaden problem, pokial sme nezacali trenovat priebeh bitky, ako som ju zostavil. Ralf Romer bol OK, profesionalny herec, pohyblivy a velmi prirodzeny v tej sekvencii boja, ale „chudak", dnes uz davnejsie nebohy Sano (zomrel na Malte, kde robil lekara)! Nedokazal sa zbavit tvrdosti v pohyboch, neobratnosti a slabeho vyrazoveho hereckeho prejavu. Nevedel sa uvolnit a byt prirodzeny! Po par treningovych sekciach sam reziser chcel vidiet tu sekvenciu boja aj s kamermanom. Stalo sa, coho som sa obaval. Reziser ma poziadal, aby som demonstroval ja celu tu bitku s Ralfom Romerom. Ked sme skoncili, ukazal na mna s poznamkou "Budes to robit Ty!" Tak sa aj stalo.

Bolo mi trochu luto Sana, ale co som mal robit? Vo konecnej verzi bolo niekolko sekvencii boja bolo vystrihnutych, ale aj takto skratene to bolo OK. Ked mi reziser oznamil ze to budem ja, oblial ma trochu „studeny pot", nie z neschopnosti odohrat tuto bitku, aby bola co najprirodzenejsia, alebo z konecneho "KO" Lovca jelenov, ale z padania do ladovej vody Strbskeho Plesa. Brrrrrr! To mi najmenej vonalo. Nebol som to iba ja, kto musel do tej vody ist. Loro Divald mal podobny udel, ked ho v jednej scene prepadu chaty s davkou komedie s veslom po hlave bije Lilo Grahn v ulohe Judith Hutter.

Obaja s Lorom Divaldom sme tak trochu vybabrali so studenou vodou Strbskeho plesa. Rodicia Lora vlastnili farmaciu v Smokovci. Loro priniesol v tubach lahko cerveny mastny palivy krem. Ten sme si vtierali do pokozky. Dalo nam to prirodzene zbarvenie „cervenokozca" a chranilo nas aspon trochu pred chladom studenej vody. Naviac, pred natacanim sceny sme vzdy „pumpovali" svaly. Pouzivali sme vesla ako cinky a isometricky odpor. To nahnalo do svalov vela krve. Nie len ze sme znasali lepsie chladnu vodu, ale sme tak „napumpovani" aj vyzerali lepsie, hahahaha, aspon sme si mysleli.

Velka cast filmu a tohto Cooperovho romanu sa odohrava prave okolo tej „plavajucej chaty" alebo v nej. Vlastnil ju „Old Tom Hutter" (Helmut Schreiber), velmi schopny a charakterovy herec, s ktorym som sa o rok neskor stretol a spolupracoval aj v dalsom filme, natacanom v Gruzinsku v Kaukazkych horach. Jeho dceru Judith Hutter hrala Lilo Grahn. Ako sa ku koncu filmu ukaze, jeho dcera to nakoniec nebola. Old Tom Hutter mal kamarata Harry Hurry (Jurgen Frohriep) s ktorym z casu na cas chodili „skalpovat" Indianov, aby si zarobili na zivobytie. V tom case „okupacne" autority platili za skalp dobre peniaze! Vsak to boli len divosi! Ze? Tak preco nie! Uf, uf - no good!

Milan Jablonsky.