nextbackAutor :Milan Jablonský
Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (6)
 


V MOKASINACH DRUHYKRAT (2)
( Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov).

Leto 2001 bolo v Kanade vynimocne. Za poslednych 30 rokov som nezazil take horuce, slnecne letne dni. Ked prejde "Labour Day weekend", ktory pripada vzdy na prvy pondelok v septembri, to je ako bodka za vetou. Koniec leta, aj ked nie podla pocasia a kalendara ale v spravani sa a mentalite ludi. Zo dna na den pride slavna kanadska pestrofarebna jesen. Hned potom brrrrrrr, kruta zima. Ked udrie prvy mraz, po prvom srieni, este niekedy nam matka priroda da aku taku sancu potesit sa pred zimou par peknymi dnami "Indianskeho leta".

V case, ked v Europe je uz po polnoci a tu sa len schyluje k veceru, zvyknem ist na internet. Vtedy su uz v Cechach a na Slovensku internetove noviny na "nete". Aby som si zachoval objektivitu, obycajne "brazdim", "surfujem" niekolkymi dennikmi. Viacmenej prejdem hlavnymi spravami velmi rychlo. Nemam chut travit dlhe hodiny citanim podrobnosti spolocensko-politickeho zivota krajiny kde nezijem. Ked narazim na nejaky zaujimavy clanok, nielen si ho rad precitam, ale ak je v nom nieco doleziteho pre mna, aj si ho vytlacim. Zaciatkom augusta, kratko potom, ako ma webmaster Honza poziadal, aby som napisal par slov o indiankach "Westerns from the East", uputal moju pozornost clanok v kulturnej rubrike novin: "NOVY CAS on line" pod nazvom: Pierre Brice: "WINNETOU bol panic." Uverejneny bol nielen clanok, ale aj fotografia Pierra Bricea (72) stojaceho vedla postavy v indianskom kostime. Ze by to bol dvojnik?

Foto:Pierre Brice (Winnetou) pri navsteve "No Name City" v Rakusku.
Foto: Dusan Kittler (Novy Cas on line)

V sprievodnom clanku redaktorka pise, ze nedaleko rakuskeho mestecka Wollersdorf vybudovali prednedavnom atrakciu, nieco ako "skanzen", mestecko v duchu "praveho divokeho zapadu", ktore otvorili zaciatkom aprila 2001 pod menom "No Name City" (Mesto bez mena). "Najvacsi den", aky doteraz vraj toto mestecko zazilo, bol ked na navstevu prisiel legendarny filmovy predstavitel Winnetoua, Pierre Brice a jeho filmova sestra Nso-ci - Marie Versini. Zial, nikde v novinach mimo hore uvedenej fotografie som sa nedopatral slubeneho rozhovoru, ktory vraj poskytol Perre Brice s vyjadrenim, ze "Winnetou bol panic", a ktore novinam posluzilo ako titulka kratkeho clanku. Skoda. Ci bol "panic" to je diskutabilne, ale ze nemal "squaw", manzelku, to je fakt.

Foto: WINNETOU, legendarny nacelnik v podani Pierra Brica, zaber z Frmanya Canyon, Chorvatsko.
Michael Petzel, Karl-May-Archiv

Je skoro neuveritelne, ze po viac ako 90 rokoch od umrtia KARLA MAYA a po125 rokoch od uverejnenia jeho knihy OLD FIREHAND (1875) hrdinovia Mayovych romanov nielen pretrvavaju, ale jeho knihy, ktore boli prelozene do asi 30 jazykov (naposledy aj do cinstiny), je tazke dostat a niektore stoja priam male bohatstvo. Ked som sa nedavno zhanal po jeho knihach v anglictine na "amazon.com" uzasol som, ze niektore jeho zvazky stoja az $400 US. Musia byt asi viazane v kozi, neviem si inak vysvetlit tak vysoku cenu. Pocas svojej plodnej spisovatelskej kariery May napisal a uverejnil okolo 70 knih. Prirodzene, najviac su zname jeho knihy, indianky z "Old West", jeho hlavni hrdinovia Winnetou a Old Shatterhand, ale aj ine osobnosti ako Old Surehand; Old Firehand a cely rad zaujimavych postav: Hobble (Krivajuci) Frank, Dlhy David a Tlsty Jimmy, alebo dlhonosi bratia Tim a Jimm Chmuchalek, Sam Hawkins, Sliding Bob a pod. Menej je zname, ze May pisal aj dobrodruzne pribehy z ciest po Oriente a Azii. Zatialco v dobrodruzstvach z "Old West" May predstavuje seba ako Old Shatterhanda, v romanoch z Orientu vystupuje ako Kara ben Nemsi alebo Karol syn Nemcov. Jeho verny spolucestovatel po Oriente bol postavou maly, ale charakterom velmi pestry sejk Hadschi Alef Omar ibn Hadschi Abu Abbas ibn Hadschi Dawud al Gosarah. Kedze vo vsetkych knihach May pise svoje pribehy v prvej osobe, ako by on zazival vsetky dobrodruzstva a cestoval po svete, pribehy a opisovane postavy pripadaju citatelovi neuveritelne vieryhodne.

Vieme, ze May navstivil Orient a Aziu velmi neskoro, zaciatkom minuleho storocia. Uplne na sklonku svojho zivota, prvykrat aj Ameriku. O to su jeho knihy pozoruhodnejsie, ze v nich urobil len male, nie dolezite chyby v popise krajiny, ktore mu "scholars" vytykaju a ktore su zanedbatelne a citatelmi davno prepacene. May pisal fikcie, mohol si to dovolit.

Foto: Karl May v obleceni ako Old Shatterhand. Trochu ina postava ako filmovy predstavitel Lex Barker.

Karol May umoznil nam vsetkym v Europe vytvorit si zivu predstavu o krajinach a predstavil nam pestre postavy z toho sveta, ktore tak dobre vystihol. Vzbudil v nas nesmiernu lasku a obdiv k svojim kladnym hrdinom v konfliktoch dobra a zla a uctu k ludom aj inej farby, ako bielej. Karl May mal urcite vplyv aj na formovanie Nemeckej a vobec Europskej kultury. Ako by mohla jeho legenda, knihy, filmy, hrdinovia tak zivo pretrvavat dodnes? Potvrdzuju to tisice "trampskych", "indianskych" a "Mayovych" klubov. "Karl May Festival" v mieste jeho bydliska rocne navstevuju desiatky tisic ludi. Kazdorocne letne slavnosti v Elspe a Bad Segebergu pritahuju statisice navstevnikov. Vytvoril zaklad a predpoklad aj pre uzasny komercny uspech, priemysel sam o sebe, v ktorom tisice ludi prosperuju po dlhe desatrocia, nielen v jeho rodnej krajine. (O tom a inom zo zivota Karla Maya v buducich prispevkoch).

James Fenimore COOPER zomrel (1851) priblizne desat rokov potom, ako sa Karl May narodil (1842). Cooper je povazovany za prveho vazneho romanopisca v USA, najviac sa preslavil uz spominanou zbierkou 5-tich romanov: Leatherstocking tales. Narodil sa (1789) v Burlingtone N.J. vo velmi vplyvnej a bohatej rodine. Opak Karla Maya, ktory sa narodil v nesmierne chudobnej rodine tkaca v ktorej zo 14 deti prezilo iba 5. Cooper prezil vacsinu mladych rokov v mestecku Cooperstown N.Y. ktore ako osadu zalozil jeho otec. V 13 rokoch uz zacal studovat na Yale College. Na podnet manzelky zacal pisat, az ked bol 30 rocny. Bol velmi aktivny a vyprodukoval okolo 50 prac pocas svojej 32 rocnej spisovatelskej kariery. Slavu ako spisovatel ziskal hlavne svojim druhym romanom: THE SPY (1821). Hned potom dalsou knihou THE PIONEERS, ktorou zacala seria Letherstocking tales. Svojimi dvoma romanmi: The Last of the Mohicans a Prairie, sa Cooper luci s pisanim o Americkych postavach (hlavne Indianoch), odchadza do Europy, kde zije 7 rokov a meni svoj zaujem na cestovatelske a historicky orientovane temy. Coopera vacsina kritikov opisuje ako "portretistu" dostojneho cerveneho cloveka (The noble Red Man). V kazdom pripade, takouto postavou je jeden z jeho najslavnejsich hrdinov Chingachgook a jeho priatel Natty Bumppo, alias DEERSLYER (Lovec jelenov), alias HAWKEYE v romane Posledny Mohykan.

Text: Pracovny zaber z natacania filmu Chingachgook na Strbskom plese. Deerslayer v inerpretacii Rolfa Romera.

Sorry! Ospravedlnujem sa citatelom za tuto"odbocku" do zivotopisnej oblasti tvorcov, ci uz Winnetoua alebo Chingachgooka. Trochu som sa viac zakecal, ako som chcel. Nakoniec, uviedol som len vemi strucnu informaciu. Citatelom, ktori nie su oboznameni s osudom autorov, ich tato mala "odbocka" priblizi. Ved nam dali tolko potesenia pri citani ich knih. Zasluzia si, aby sme ich trochu spoznali.

Kedze nakoniec som skoncil pri Chingachgookovi a Lovcovi jelenov (Deerslayer), hadam este par riadkov k filmovemu spracovaniu tohoto romanu.

Ked prislo leto 1966, pocas ktoreho bol uvedeny do kin (specialne letnych amfiteatrov) film Synovia Velkej medvedice, producenti tohoto filmu pravdepodobne nemali ziadne vaznejsie plany pokracovat na pokracovanie v natacani indianiek, lebo leto preslo a nic sa nenatacalo. Asi cakali, ako bude prijaty prvy film. Obrovsky uspech filmu Synovia Velkej medvedice prinutil ci uz dramaturga Dr. Guntera Karla a scenaristu Wolfganga Ebelinga s reziserom Richardom Groschoppom sa poponahlat a zacat co najskor s pripravovanym projektom. Nemam ine vysvetlenie na velmi oneskoreny zaciatok natacania. Ak sa dobre pamatam, bola uz polovicka oktobra, ked sa zacali snimat prve zabery v lokacii Strbske pleso a v Pieninach. Vo filmovom stabe vladla dost velka nervozita, ci sa stihne urobit vsetko, co bolo planovane pre tuto lokaciu. Obava bola z mozneho prveho snehu. Aj ked sme mali slnecne pocasie, ovzdusie bolo studene a voda Strbskeho plesa este viac. Ja som aj s dalsimi mojimi "spolubojovnikmi" Huronmi (Lorom Divaldom - mojim studentom z Lekarskej fakulty, dnes chirurgom pracujucim na Strbskom plese, a Dr A. Kautnikom, ktoryuz davnejsie nie je medzi nami) musel do tej vody padnut niekolko krat. Ta bola v tom "indianskom lete", neskorom jesenom case, smrtelne ladova. O tom a inych zazitkoch z Ciech, Bulharska a Nemecka nabuduce. Howgh! Milan Jablonsky

Foto: Vymena zajatcov! Huroni: vpredu vlavo Dr. A. Kautnik, v pravo Dr. L. Divald. Stojaci vzadu autor prispevku Milan Jablonsky v ulohe Rychleho jelena, sediaci nacelnik Huronov Johannes Knittel. Leziaci zajatec HelmutSchreiber.


Free Web Hosting