Nie tak davno, zaciatkom tohoto leta, som navstivil Slovensko. Svoju rodinu a priatelov. Predtym som bol na Slovensku niekedy okolo roku 1993 a nie dlhsie ako dva tyzdne. Ucelom navstevy bolo dat posledne „zbohom“ mojej mamke. Tento rok som sa zdrzal jeden cely mesiac. Trochu som putoval po miestach ku ktorym ma viazu prijemne spomienky. Vratil som sa napr. do Banskej Stiavnice, ktoru som naposledy videl pred skoro 50 rokmi (kde som v roku 1955 maturoval na Vyssej lesnickej skole). Tulal som sa po Orave, v okoli Zvolena, Banskej Bystrice, po Ziline, v Kosiciach. Samozrejme, ako by som mohol obist velkolepe Vysoke Tatry, ku ktorym ma viazu silne spomienky spojene s mojou vtedajsou profesiou (na Lekarskej fakulte v Kosiciach som viedol rozne „out-door“ kurzy, mnohe v Tatrach). K Tatram, konkretne k Strbskemu plesu, ma viazu spomienky na neskoru jesen v roku 1966. Na „babie (indianske) leto“ a natacanie druheho „indianskeho“ filmu spolocnostou DEFA – „Chingachgook, die grose Schlange“. Myslim ze v Cechach a na Slovensku ten film isiel pod podobnym nazvom „Chingachgook, nacelnik Velky Had.“ Natacanie sme dokoncovali cez zimu v Bulharsku a v atelieroch v Nemecku. Film prisiel do kin v lete 1967. O niektorych prihodach z natacania, osobnostiach a stupajucej popularite Gojka Mitica a druheho vychodonemeckeho „indianskeho“ uspesneho filmu, napisem viac neskorsie v tomto a dalsich pokracovaniach.

V predchadzajucom prispevku som v kratkosti nacrtol zavratnu popularitu nie len indianskych filmov vo Vychodnom Nemecku, od uvedenia filmu: Synovia Velkej Medvedice, ale aj uzasnu karieru Gojka Mitica, ktory ma za sebou hadam viac ako 30 filmov, niekolko uloh v roznych TV serialoch a v poslednych rokoch (na moje prekvapenie), stvarnuje dokonca ulohu WINNETOUa. Wow, nechcel som verit, ked mi to bolo povedane! Ak citatel pozorne cital moj predchadzajuci prispevok, v jednom odstavci spominam, ze som nebol velmi nadseny vyberom oboch hlavnych predstavitelov Pierre Brice ako Winnetou a Lex Barker ako Old Shatterhand. Nestotoznovali sa s hrdinami, ako ich popisal a ako si ich predstavoval Karl May a maloval Zdenek Burian.Tiez som uviedol, ze mne by bol daleko lepsie „sedel“ v ulohe Winnetoua prave Gojko Mitic (alebo iny herec) s tvrdou, vysportovanou postavou, impozantnejsim a presvedcivejsim charakterom v porovnani s krehkym (aspon taky zanechal vo mne dojem), dnes uz viac ako 70-rocnym francuskym hercom Pierre Brice, stvarnujucim Winnetoua. Nakoniec predsa k tomu doslo! Gojko Mitic – Winnetou, myslim ze dokonca uz od roku 1992, teda skoro 25 rokov od jeho prvej velkej ulohy ako Tokei-Itho, Gojko Mitic, dnes sestdesiatjeden rocny, este stale predstavuje Winnetoua. Nie vo filme, ale skor v „divadelnom“ stvarneni v letnom divadle (amfiteatri) v Bad Segeberg. 

O tomto Gojkovom „dobrodruzstve“ som nevedel. Zaciatkom leta pri navsteve v Bratislave ma o tejto novej ulohe informoval Ing. Arch. Juraj VISNY, ktory zije a pracuje vo Svajciarsku. V poslednych rokoch som nesledoval karieru a osud Gojka Mitica, majuc hromadu vlastnych problemov. Do Kanady z Nemecka je dost daleko. Za to sa ospravedlnujem! J.Visny, ako mnoho inych, odisiel do „sveta“ podobne ako ja, po invazii vojsk Warsavskeho paktu do Ceskoslovenska. J.Visny bol jeden z prvych propagatorov kulturistickeho – fitness hnutia a v tom case aj jeho najlepsi fyzicky predstavitel, ked vyhral prvy kulturisticky majstrovsky titul v Ceskoslovensku. Jeho svalnata, vysportovana vysoka postava vzbudila pozornost rezisera Vaclava Vorlicka, ktory ho obsadil do ulohy SUPERMANA v skvelej a uspesnej komedii: KTO CHCE ZABIT JESSIE. Film okamzite kupilo mnoho krajin, medzi nimi Taliansko, pre ktore dotacali vela scien. Pravo znovu ho natocit, zakupilo USA aj s rovnakym obsadenim troch hlavnych predstavitelov. Zial, invazia „spriatelenych“ vojsk Warsavskeho paktu prekazila natacanie tejto novej verzie v New Yorku. Po uvedeni filmi do kin v Ceskoslovensku, si Visneho vsimol reziser Jozef Mach, ktory kratko predtym skoncil natacanie filmu Synovia Velkej Medvedice. Jednym z jeho dalsich projektov bol film: OBJIZDKA (Obchadzka), kde do ulohy sofera kamionov obsadil prave Juraja Visneho. Neviem, kde som nabral to, co bude nasledovat?! Ci vobec je v tom co len zrnko pravdy? Ospravedlnujem sa, ak je to cisty vymysel, sepkanda! Este v case, ked som natacal jednu zo styroch indianiek, „niekto“ („jedna babka povedala“) pri nejakej prilezitosti mi povedal, ze reziser Jozef Mach, ak by bol poznal Visneho pred natacanim Synov Velkej Medvedice, bol by do tej ulohy, ktoru stvarnil Gojko Mitic, obsadil Juraja Visneho. Po tolkych rokoch si neviem za svet spomenut, odkial som tento vyrok vzal? Urcite nie od Visneho, lebo jemu som zavolal a overoval som si, ci to bolo jemu povedane? On to poprel, ze mu reziser Mach nieco takeho vobec povedal! Ak ano, hahahaha, tak vraj jedine po mnohych pivach v nejakej pivarni v Prahe a na to si nespomina. Ja som si to tiez nevymyslel.

Z toho, co som uviedol, aj ked to nie je pravda, ale len uvaha, vyvstava niekolko zaujimavych otazok! Napriklad: Ako by sa bola formovala filmova kariera Gojka Mitica, ak by on nebol stvarnoval postavu Tokei Itho a dalsie s filmovou spolocnostou DEFA? Aku by mal filmovu karieru J. Visny, ak by invazia nebola prekazila natacanie filmu: „Kto chce zabit Jessie“ v New Yorku? Bol by Visny zozal podobnu slavu ako Gojko, ak by on stvarnoval Tokei Itho? Aku filmovu „svandu“, hahaha, by som bol mal ja, keby by som nebol odisiel do Kanady? Nejaku? Ziadnu? Kto vie? To len tak na zamyslenie.

Ked pred par tyzdnami, ako spominam v prvom prispevku, po nejakych 35 rokoch som si pustil oba prve filmy filmovej spolocnosti DEFA, rozhodne na mna urobil lepsi dojem film Chingachgook, ako Synovia Velkej Medvedice. Je to pravdepodobne zo sebeckej skutocnosti, ze v tom filme som mal, v porovnani s prvym filmom, trochu vacsiu a zaujimavejsiu ulohu, objavujuc sa sem a tam viacmenej pocas celeho filmu. Trochu viac divosskych akcii, bitiek a prehier, snaziac sa usmrtit ci uz Chingachgooka (povodne z kmena Mohykanov, prijateho kmenom Delaware), alebo jeho belsieho priatela s anglickym menom „Deerslayer“ (Zabijak srn – Lovec jelenov?). V mojej ulohe “Rychleho (Hbiteho) jelena“ preberam ku koncu filmu vedenie kmena Huronov po smrti stareho, zraneneho nacelnika. To potom, ked doslo ku krvavej devastacii „mojho“ kmena anglickou armadou. V zavere, aj ked sme predtym boli cely cas nepriatelia s Chingachgookom, staneme sa priatelmi.

Je potrebne uviest ze pribeh spisovatela Jamesa Fenimora Coopera zijuceho v rokoch 1789-1851 zo serie THE LEATHERSTOCKING TALES nesie nazov „DEERSLAYER“, nie Chingachgook,. Pribeh sa odohrava v Severnej Amerike okolo roku 1740, ked francuzski kolonisti zneuzivaju Huronov a pouzivaju ich v bojoch proti Delawarom bojujucim na strane anglickej armady. Tito dvaja priatelia velmi skoro rozoznaju, ze biele tvare, na jednej alebo druhej strane, maju len jeden eminentny zaujem, vyhubit Indianov na oboch stranach.

Knihy Jamesa Fenimora Coopera, ako uvadzaju niektori experti, mali vraj rozhodujuci literarny vplyv mimo inych aj na Karola Maya. Knizni hrdinovia Coopera a ich dobrodruzstva inspirovali Karla Maya, aby zacal stvarnovat svojich hrdinov a pisat dobrodruzne knihy, mienene hlavne pre deti. Podarilo sa mu vsak daleko viac, ked s rovnakou vasnou ich zacali citat aj miliony dospelych, ktori sa nechali unasat jeho fantaziou a fiktivnymi hrdinami jeho romanov. Viac o hrdinoch Coopera a Maya v buducich prispevkoch. Uf, uf!

Milan Jablonsky