Zaciatkom januara 2002, po polrocnom pobyte na Slovensku, sa z Bratislavy sa vratil nazad do Kanady (Toronta), na dalsi polrocny pobyt, moj kamarat a byvaly kolega, ktoreho v Bratislave starsia generacia poznala ako "korzoveho leva" pod menom "BONDZO". Pochvalil sa mi, ze ho dievcata trenujuce vo fitcentre Bezinka zacali v sucastnosti nazyvat "FUZIK". Ked je v Bratislave, denne chodi trenovat do toho fitcentra. Nie som si isty, ci tam chodi skutocne pre dobro svojho tela a kondiciu, alebo kvoli bratislavskym krasavicam. Fitcentra aj tu v Kanade v "muzskej vulgarnej hantyrke" sa obcas nazyvaju "meat market", to kvoli velkemu mnozstvu pekne vyzerajucich zien a prilezitosti sa k nim priblizit. Ked tak nad tym rozmyslam, preco nevolat Vlada oboma menami, "Bondzo Fuzik". Pekne meno! Spominam to len preto, ze Bondzo Fuzik hahaha, mi pred tyzdnom priniesol z Bratislavy kazetu s oboma filmami "Zlato v Black Hills" a "Bieli Vlci" v ceskej zvukovej verzii. Ako som uz predtym spomenul, zasluhou mojho priatela v Nemecku Sana B. oba filmy som obdrzal v orginalnej verzii - v nemcine este pred Vianocami. Bolo ich fajn mat a vidiet, ale nie velmi mi pomohli dopodrobna porozumiet, o co v tom-ktorom filme islo.

Z tohoto "intelektualneho utrpenia" sa mi pomohol dostat dalsi moj a nas kamarat Peter T., ktoreho v Bratislave, ale aj tu v Kanade priatelia nazyvaju "PILON". Podarilo sa mu nadviazat kontakt s niekym vo "filmovom archive" a presvedcit ich, aby mu urobili kopie oboch filmov dabovanych v cestine. "Good job Peter!" Ten prvy, Zlato v Black Hills prisiel trochu neskoro, lebo seriu prispevkov z prostredia natacania tohoto filmu v Gruzinsku sa budem snazit skoncit tymto, alebo buducim prispevkom. Obrovsky napomocna mi bude ale ceska verzia filmu Bieli Vlci. Je to film komplikovanejsi ako ten, co ho predchadzal. V nom uz nedochadza len ku konfliktu bielych pristahovalcov, zlatokopov, armady a gangstrov s Indianmi, ale ku konfliktom aj medzi bielymi tvarami, banikmi, obchodnikmi, vojakmi a gangstrami vo vzmahajucom sa banickom westernovom mestecku Tangelwood v Black Hills s "nahlym obratom" na konci filmu, malokedy sa vyskytujucim vo westernoch zo zapadu. Film nekonci HAPPY- ENDom!

Ceska verzia filmu mi pomohla v uplnosti porozumiet dialogom a teda aj urcitym scenam daleko lepsie, ako som tomu dokazal rozumiet v nemeckej verzii. Nebol som vsak daleko od porozumenia, pozerajuc sa len na tu nemecku verziu. V porovnani s ceskou, dopustil som sa iba jednej nepresnosti, ktoru mi dufam citatelia prepacia. Hlavneho hrdinu filmu Gojka Mitica vo filmovej ulohe FALKEN - pouzil som preklad z nemciny - som predchadzajucich prispevkoch uvadzal ako "Bystrozrakeho", alebo "Bystrookeho Sokola". Zatialco ceska verzia filmu ho nazyva "Slidivy Sokol", alebo po slovensky "Sliedivy (polujuci) Sokol". Myslim ze je to dnes nie velmi dolezite, ved ak "sokol" ma byt "sliedivy" urcite musi byt aj "bystrozraky".

Nas pobyt v Gruzinsku by sa dal rozdelit do troch etap. Najskor to bolo Tbilisi, kde sme pobudli niekolko tyzdnov hned po prichode a natacalo sa v blizkom okoli. Boli to hlavne sceny z indianskeho tabora, ktore vyzadovali mnoho muzov, zien a deti - siroky komparz a desiatky koni. Najdlhsi pobyt potom bol v Pasanauri, kde sa natacala velka cast zaberov s pozadim velkolepych hor, scen Kaukazskej prirody. To pozadie dominovalo aj v zaberoch, v ktorych som bol ja, ci uz na ceste varovat zlatokopov pred prepadom gangstrov, alebo pri prieskume, kde dojde k mojmu usmrteniu gangstrom Fletcherom (Hartmut Beer), inac mojim spolunoclaznikom. Obaja sme byvali v jednej izbe nielen v Pasanauri, ale po prestahovani sa znovu do Tbilisi sme tiez zdielali spolocnu izbu. Uz v inom modernejsom hoteli vzdialenom nejaky kilometer, ci dva od "downtownu". Po prechode z Pasanauri do Tbilisi mne ostavalo urobit len par zaberov a bol som volny. Moj pobyt sa blizil ku koncu, zapricinenemu skor z mojej strany, ako z potreby produkcie ma poslat domov. Nebol to najstastnejsi navrat domov, lebo po prichode do Kosic mal som pocit, ze sa uz pozeram do oci "zubatej", ze to su posledne hodiny mojho zivota. Bol som uz zdravotne na tom tak zle, ze som vracal krv. Belzebub so mnou velmi nebezpecne v Gruzinsku zatocil, otravil tam moj zivot a len "gruzinsky konak" ma nakoniec uzdravil.

Nejaky cas pred tou prihodou, ktoru som spomenul v minulom prispevku s "Belzebubovou pomstou" a teda vaznym zdravotnym problemom, o moj zivot sa skutocne uchadzal nie Belzebub, ale jeden mierne opity Gruzinec, ked ma chcel napadnut a s niecim podobnym ako "macetou" usmrtit. Nie daleko od hotela, kde sme v Pasanauri byvali v nejakej spolocenskej hale, ci kulturnom dome, na nadvori sa konala v jednu sobotu vecer zabava na ktoru niekolki z nas ( z filmoveho stabu) sme boli pozvani nasimi gruzinskymi priatelmi. Pocas zabavy som si vsimol mensiu "melu", nie daleko odo mna, kde par gruzinskych priatelov utisovalo nejakeho mne neznameho chlapa, ktory nie velmi pohostinne na mna cely vecer ganil - zazeral. Hovorili gruzinsky nerozumel som ani slovo. Ja som nemal ani len "paru", o co islo a preco, lebo som v tichosti a bez akych kolvek provokacii sedel a bol velmi mierumilovnym pozorovatelom zabavy. Dokonca som sa ani nezaujimal o pritomne damy! To je co povedat! Ako mi po kratkom case bolo vysvetlene, ten dotycny, co mal zalusk na moj zivot, pocitoval silnu nevrazivost voci Nemcom. V druhej svetovej vojne mu Nemci usmrtili jeho otca. Konecne mal prilezitost stretnut Nemcov! Podnapity, zbaveny rozumoveho uvazovania, emocie zacali prevazovat a rastuca utajovana zlost vyvrcholila planovanym utokom na "nemecky" terc, mysliac, ze ja som Nemec. Preco z mnohych pritomnych si vybral prave mna, ostane pre mna zahadou? Asi ho predsalen vyprovokovala moja "ZLA TVAR" (BAD FACE), moje meno vo filme, ktory sme tam natacali. Napriek takemu nepeknemu menu, nemyslim si, ze som az tak zle vyzeral, aby som vyvolal taku reakciu. Ked sa ten chlap dozvedel, ze som nie Nemec, ale Slovan z Ceskoslovenska, nasiel dost dostojnosti prist sa neskorsie ospravedlnit. Bolo mu odpustene.

Belzebub musel po mne v Gruzinsku skutocne ist. Ani po tomto dalsom uklade o moj zivot sa nevzdal. Nasiel znovu cestu, ako ma tentokrat dostat do nemocnice na infekcne oddelenie, kde som "stvrdol" niekolko dni a bol som podrobeny vselijakym nie najdostojnejsim vysetreniam (rectoscopia) a liecebnym nie najmodernejsim proceduram. Jedinym prijemnym potesenim bola iba moja osetrujuca lekarka. Ocarujuca tmavooka Gruzinka, peknej postavy, ktora bola uvelicena, ked rano nasla na svojom oddeleni cudzinca, ktoreho mohla po prvykrat osetrovat. V to rano, uz ani tak o osetrovanie neslo, lebo to najhorsie bolo za mnou uz niekolko hodin. Bolo to znovu pozvanie! Tentokrat do bytu nejakeho ministra Gruzinska jeho dcerou, (baletkou z ich narodneho divadla) a priatelkou Lali Meszchi. Lali vo filme vytvarala ulohu nadejnej "squaw" Bystrookeho (Sliediveho) Sokola s menom Blauhaar (Modry vlas), ktora pozvala mna a mojho spolunoclaznika Hartmuta Beera na velmi nevinne, priatelske party. Popijali sme gruzinsky konak z vyhlbenych melonov a kde tu bolo co zajest. Vsetko bolo fajn. Az nejak pred polnocou som zacal pocitovat neprijemne pocity na zaludku. Najskor len take "skriabanie", ktore velmi skoro prerastlo do silnych zaludocnych krcov. Vedel som co pride. Suril som mojho spolunoclaznika, aby sme sa vratili sa co najskor nazad do hotela. Ked som prisiel na nasu izbu, uz som sa zvijal v bolestiach po zemi. Hartmut, vidiac moju situaciu, zavolal "dezurnuju", matronu sediacu na kazdom poschodi hotela, kontrolujucu "moralne" spavanie sa hosti. Zavolala hned sanitku. O kratku dobu som sa ocitol v nemocnici na infekcnom oddeleni. Z ulice som vstupil rovno do ambulancie, kde nebolo jedneho lekara, len nejaka zdravotna sestra - felciarka, ktora drzala nocnu sluzbu. Zrejme odhadla na prvy pohlad co mi je, lebo sa ospravedlnila, ze o chvilu bude nazad. Prisla s takou 5-litrovou nadobou, urcite z konzervy od uhoriek, alebo inej zeleniny a dala sa mi z toho napit. Fuj, bola to cista tepla voda, skutocne nic prijemneho. Za jej povzbudzovania som vypil aspon pol litra, ak nie viac. Potom mi prikazala si stiahnut nohavice na kolena, lahnut a otocit sa na bok. Nadobu s teplou vodou zavesila na okenny ram, vzala gumenu hadicu, jeden koniec dala do tej nadoby, druhy vzala do ust a zacala vodu nasavat. Nemusim vysvetlovat, kam isiel ten koniec, co ona mala v ustach! Akonahle povolila stlacenie hadice, zacal som citit ako sa naplnujem prijemnym teplom, len nie zo zvycajnej strany ust. Zo strany, kde z cloveka obycajne veci vychadzaju, a nie don vstupuju.

Vidiac asi mensiu hrozu v mojich ociach, sluzbukonajuca felciarka ukazala na dvere s pokynom tam ist. "Idite!" Lahko sa prikaze, ale horsie vykona, zvlast, ked clovek ma v zaludku a crevach nejake dva - tri litre teplej vody a nutkanie to nechat ist! V zivote som asi nikdy tak nestiskal svalstvo zadnice ako vtedy, ked som sa chcel dostat do toho zachodu a usetrit si obrovsku hanbu. Napodiv som to zvladol, ale hroza ma pochytila, ked som videl, ze zachod mal sice "anglicku misu" ale nie na sedenie. Na nej sa malo stat, lebo mala na vrchu drevene stupacky. Postavit sa na stupacky som sa uz nestihol, zacalo to zo mna ist skor, ako som sa na misu mohol postavit. Naraz som nevedel, co robit skorej, ci do misy dat hlavu, alebo na misu nieco ineho. Aka ulava, ked bolo po tom a tie litre vody zo mna von! Nie nadlho, len do casu, ked som sa chcel poutierat! Ako predtym v Moskve a na inych miestach (uz som si zacal zvykat), znovu to bola postrihana "Moskovska Pravda", visiaca na klinci s patricnym kosom z pleteneho drotu na odhadzovanie pouziteho papiera. Ked som sa konecne vytackal von, nazad do ambulancie, zdravotna sestra - felciarka uz ma cakala. Znovu ako predtym s hadicou v ruke a s prikazom "Idite suda!" naznacujuc, aby som si dal znovu nohavice dole a lahol na bok! Z hlboka vydychla a nasala znovu do tej istej hadice teplu vodu, hadice, ktoru som mal nie tak dlho predtym v zadnici. Procedura sa znovu opakovala!! Po takom vyplachnuti zaludka a criev, kto by sa nevyliecil? Na kratku dobu aj ja. To najhorsie ma este len cakalo na ceste domov via Moskva, Praha, Bratislava, Kosice! Howgh! Milan Jablonsky