Ubehli hadam tri mesiace od spracovania mojho posledneho 10. prispevku zo serie poslednych siestich pod nazvom: "V mokasinach druhykrat". Urobil som si dlhsiu "nedobrovolnu" prestavku. Preco vysvetlim nizsie. Som nazad, znovu za pocitacom s umyslom este nejaky cas pokracovat v nacatom seriali "Indianska nostalgia", zbierke osobnych prihod a postrehov z prostredia natacania prvych styroch filmov "WESTERNS FROM THE EAST" vychodonemeckou spolocnostou DEFA. Filmy, ktore urobili z ich hlavneho predstavitela Gojka Mitica herecku hviezdu cislo jedna vo vtedajsom Vychodnom Nemecku. Filmy, ktore kazdym rokom prekonavali vsetky rekordy navstevnosti. V jednom clanku popisujucom nevidanu karieru Gojka Mitica, (ktora dnes prerastla do celeho zjednoteneho Nemecka) som cital statisticky udaj, ze jeden z jeho prvych filmov videlo viac ako 11 milionov z vtedajsich 15 milionov vychodnych Nemcov. Navstevnost, ktoru by zavideli aj najuspesnejsie hviezdy a producenti hollywoodskeho sveta. Ja som mal to stastie, ze som bol pri tom, ked popularita Gojka Mitica zacala dosahovat tuto zavratnu vysku.

V mojom prvom prispevku som popisal, ako prislo k tomu, ze som objavil spolocnost ICESTORM INTERNATIONAL INC. ktora na tomto kontinente propaguje a ma k dispozicii desiatky video-kaziet filmov, vytvorenych vo Vychodnom Nemecku spolocnostou DEFA. Medzi nimi aj dva filmy: Synovia Velkej Medvedice a Chingachgook - Nacelnik Velky had, v ktorych som aj ja stvarnil dve mensie ulohy. Video-kazety som si objednal a v kratkom case som ich dostal. Ked som sa informoval, ci maju k dispozicii aj dalsie dve zo serie "Westerns From The East" - film: Zlato v Black Hills, premietany tiez pod nazvom "Spur des Falken" a film: Bieli Vlci, v ktorych som tiez hral, bolo mi povedane, ze ich zial zatial nemaju k dispozicii pre distribuciu na americkom kontinente. Vtedy ma ani len nenapadlo obratit sa na priatelov zijucich v Nemecku, aby sa pozreli na moznosti ziskat ich tam. Az ked som zacal s tymto serialom, uvedomil som si, ze by sa skutocne patrilo ich mat a vidiet ich, aby som si obcerstvil mnohe herecke tvare a o co v oboch filmoch ide. Za 30 a par rokov, ked sa tieto filmy tvorili, mnoho udalosti a postav, ich mena sa z pamati vytratili. Posledny stvrty film: Biely Vlci v ktorom tiez ucinkujem som nevidel ani pred 30 rokmi. Uvedenia tohoto filmu do kin v Nemecku, alebo v inych "socialistickych" krajinach som sa nedockal. Ked film prisiel na strieborne platno, Ceskoslovensko bolo okupovane Sovietskymi vojskami a ja som bol na ceste do Kanady.

Cez "Internet Movie Database Ltd" som zistil, kde je ich v Nemecku mozne dostat. Poziadal som svojho priatela Dr. Alexandra Bacinskeho z Nemecka, ci by mi ich mohol zaopatrit. Trvalo to chvilu (mesiac ci dva), kym som ich konecne dostal. Prisli ako dar s prianim vsetkeho najlepsieho k mojim narodeninam a Vianocnym sviatkom. Vdaka Sano! Nechal som si ich hned pretocit na VHS a konecne po viac ako 30 rokoch som ich mal moznost vidiet. Zial len vidiet! Filmy su v nemcine a aj to malo, co som z nemciny volakedy davno vedel, sa za tie dlhe roky zivota v Kanade z pamati vytratilo. Nechcel som zacat pisat a spominat na niekolko prihod z ich natacania, pokial tie filmy nebudem aspon vidiet. Preto ta vyssie spominana"nedobrovolna" prestavka v pisani!

Obe video-kazety su v mojom vlastnictve. Pozrel som sa na obe. Na tu prvu, ktora bude predmetom tohoto a hadam aj dalsich prispevkov, uz dvakrat, aby som aj bez schopnosti rozumiet co sa vo filme hovori, pochopil, o co vnom ide. Tiez, aka bola moja uloha a jej rozsah.

Ak sa dobre pamatam, s filmovanim dalsej indianky s pracovnym nazvom Spur des Falken sme zacali hned zaciatkom leta, nejaky cas predtym, ako bol na letnych filmovych festivaloch (Sommer Film Tage) uvedeny druhy film spolocnosti DEFA Chingachgook, nacelnik Velky had. Vsetky zabery z filmoveho mestecka "Tanglewood" boli robene v Nemecku, kde vo velmi peknom horskom prostredi, nie daleko od DEFA studii v Potsdame, stavbari postavili male westernove mestecko. To mestecko sa v dalsom filme (Bieli Vlci) rozsirilo a rozrastlo. Ostatok exterierov bol v krasnom majestatnom prostredi Kaukazskych hor a tiez nedaleko od hlavneho mesta Gruzinska Tbilisi.

Po predstaveni filmu Chingachgook na letnych filmovych festivaloch a absolvovani "maratonu" navstev roznych miest Vychodneho Nemecka v delegacii nasej tvorcej skupiny, cely filmovy stab odcestoval do vtedajsieho Sovietskeho Zvazu via Moskva, kde sme sa zdrzali nejaky ten den, aby sme mali moznost trochu sa oboznamit aj s Moskvou. Pre mna to bola prva aj posledna navsteva vtedajsieho Sovietskeho Zvazu a Moskvy. Po skoro trojmesacnom pobyte som mal akurat tak po krk ich socializmu, komunizmu a ich "way of life". Nic som si neprial viac, ako sa skoro vratit nazad do Ceskoslovenska, kde uz v tom case sa dalo politicky dychat daleko lahsie ako v tej obrovskej krajine relativne chudobnych, ale nesmierne dobrosrdecnych ludi, pochmurnych dumiek, policie, armady a agentov KGB dominujucich vsetkym aspektom zivota ich populacie.

Prve moje dojmy z Moskvy neboli najlepsie. Okrem historickej casti, velmi bohatej na architekturu a pamiatky velkoleposti este carskeho Ruska, vsetko co bolo vybudovane za ery socializmu a vladnutia komunizmu kricalo sedivostou, pochmurnym dojmom opadanej omietky starsich budov, nesmierne skaredych panelakov dominujucou architekturou Stalinskeho kultu osobnosti, demonstrovanou budovou Lomonosovovej Univerzity. Ked som sa v hoteli kde sme byvali odvazil ist na verejnu toaletu, cakal ma spinavy, smradlavy zachod. Na klinci narezane kusky papiera z Moskovskej Pravdy, nahradzujuce toaletny papier. Vedla v kute odpadovy kos do ktoreho sa tie papiere po utreti zadnice hadzali. Viem si predstavit aku "radost" musela mat nejaka "babuska", ktora tie kose raz za cas vyprazdnovala. Bol som celkom rad, ked sme z Moskvy vypadli a boli na ceste dole na juh a o nie velmi dlho pristali v Tbilisy s medzipristatim v Soci.

Davnejsie pred nami tam dorazili desiatky kamionov, ktore viezli vsetko co bolo potrebne pre filmovanie, od desiatok vypchatych "buffalo", ktore posluzili v jednej scene filmu, ako postrielane stado z pasie cestujucich vlakom, az po stovky kostymov a ineho haraburdia potrebneho na vytvorenie iluzie divokeho Zapadu. Nechybala ani vlakova suprava s typickou lokomotivou a voznami, so specialne vybudovanou zeleznicnou tratou len pre tento ucel.

Na produkcii tohoto filmu sa podielali dve produkcne spolocnosti.
· DEFA-Studio fur Spielfilme (Vychodne Nemecko)
· Quartuli Pilmi (Sovietsky Zvaz - Gruzinsko)

Viac o natacani v Gruzinsku a Kaukazskych "Rockies" v buducom prispevku. HOWGH!
Milan Jablonsky