nextbackAutor :Milan Jablonský
Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (10)
 


V MOKASINACH DRUHYKRAT (6)
( Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov).

Ked si clovek zvykne na take technologicke vydobytky ako je pocitac, stane sa mu asi takou samozrejmostou ako bol v „davnej" minulosti pisaci stroj. Neskorsie sa malym zazrakom stal elektronicky pisaci stroj a „div sa, svete", dokonca aj s pamatou. Este dodnes takuto masinku vlastnim, aj ked som ju viac ako 15 rokov nepouzil. Odkedy som si kupil prvy pocitac, patri davno do odpadu. Dnes by bol aj ten moj prvy pocitac povazovany za predpotopny. Vymenil som ich niekolko, dokazal som sa ich jedneho po druhom lahko zbavit, ked som ich vymienal za lepsie. Cudujem sa sam sebe, preco sa nezrieknem s rovnakou lahkostou aj toho „stareho" pisacieho stroja? Pravdepodobne preto, ze ma k nemu viaze urcita sentimentalita a „nostalgia" minulosti. Ked som bol daleko mladsi, vitalnejsi, ked som na tej masine vedel vyplodit tisice stran sukromych listov rodine a priatelom v sirokom svete. Dnes ten svet je ovela mensi, komunikacia skoro okamzita (mozno preto menej osobna), prave vdaka pocitacovej technologii. Ale „varuj dusu na doline", ked sa nieco stane s touto technologiou a pocitac zacne odmietat prikazy. Je to akoby cloveku amputovali obe ruky. Moj pocitac mi to urobil, ked som sa vcera chcel pustit do tohoto prispevku. Dovod, pravdepodobne „overload" RAMu kvoli asi 150 fotkam z mojho archivu zaberov z viacerych filmov „westernov z vychodu", vsetkym prispevkom a desiatkam inych dokumentov. Naviac, rozlicny nepotrebny „garbage", utajeny v roznych programoch, ktoreho sa bojim zbavit, nevediac co sa stane ked ich vymazem. Uz je v rukach specialistov. Este stastie, ze mam po ruke nahradny, menej pouzivany „laptop". Pokial neprinesiem z opravy spominany pocitac, aj tento posluzi.

V tabore Huronov sa nacelnik Gespaltene Eiche (Johann Knittel) prizera tancu svojich bojovnikov. Vpravo vedla neho stoji Rychly jelen (Milan Jablonsky). Fotografia: DEFA-Pathenheimer 

Ale nazad k predmetu prispevkov. Je hadam cas skoncit blabotanie o Chingachgookovi a po tomto prispevku „odcestovat" do Gruzie a Kaukazkych hor a spomenut par postrehov z natacania filmu pod pracovnym nazvom: Spur des Falken, myslim ze v preklade by to znamenalo: Po stopach sokola. V Nemecku sa film premietal pod zmenenym nazvom: Brennende Zelte in den schwarzen Bergen. V Cesko-Slovensku myslim isiel tento film pod nazvom: Zlato v Black Hills, alebo Zlato v Ciernych Horach. Neviem, nie som si isty.

Na nejaku chvilu sa este musim vratit k filmu „Chingachgook", lebo pobytom v Bulharsku, ktory trval hadam cele dva mesiace, sa natacanie neskoncilo a este nejaky cas sa natacalo v Nemecku. Prirodzene, vsetky zabery z interierov sa robili v DEFA Studiu a toho bolo dost. Ale z nejakeho neznameho dovodu v Bulharsku sa nedotocili ani vsetky exteriery, ktore sa mali natacat v tabore Huronov, kde sa nachadzala Wahtawa a teda vacsina scien z jej „zajatia", ako aj vyvrazdenie skoro celeho kmena Huronov „anglickymi vojakmi". Zachraneny nacelnik Huronov „Gespaltene Eiche" podlieha zraneniu a odovzdava vedenie zbytku zachranenych Huronov Rychlemu jelenovi. Chingachgook zachranuje svoju Wahtawu. Rychly jelen symbolickym odovzdanim noza Chingachgookovi sa mu odvdacuje za zachranu stareho nacelnika, Gespaltene Eiche a stava sa jeho priatelom.

Po krvavom masakri kmena Huronov zachraneny nacelnik podlahne zraneniu a poveruje Rychleho jelena nacelnictvom. Foto: DEFA Pathenheimer 

Film nekonci touto scenou, ale vracia sa nazad na jazero, na „plavajucu chatu", kde skalpovany Old Tom Hutter zomiera. Judith Hutter sa dozvie pravdu, ze nebola jeho dcera a po podpaleni chaty odchadza spolu s Deerslayerom a Chingachgookom v spolocnosti zachranenej Wahtawy do „civilizovanejsieho sveta" vojenskej pevnosti, ked Deerslayer neprejavil zaujem stat sa jej manzelom.

V predchadzajucom prispevku som slubil, ze popisem udalost, pri ktorej som nechtiac trochu skrvavil tvar anglickemu vojakovi pri prepade tabora Huronov. Ako som spomenul vyssie, cast exterierovych aktivit v tabore Huronov sa z nejakeho dovodu nenatacala v Bulharsku, ale v interieroch spolocnosti DEFA, kde stavebna skupina filmu postavila cely les a indiansky tabor vo vnutri toho najvacsieho atelieru, ktory mali k dispozicii. Natacalo sa prevazne v noci. Tabor Huronov je prepadnuty a dochadza k masakru muzov, zien, deti. Nastane obrovska panika a anglicki vojaci zabijaju vsetko, co je zive, vstupuju do wigwamov a usmrcuju kazdeho, kto nestihol utiect.

Ja som uvazneny uprostred vsetkeho, co sa deje. Stojim za kmenom jedneho stromu a rozhodujem sa, ako uniknut. Jedina cesta, ktora mi ostava, je cez usmrtenie nozom dvoch vojakov. Ked tak urobim, naraz celim vojakovi vychadzajucemu z jedneho stanu s bodakom namierenym na mna. Vyhnem sa jeho utoku a kopnem ho do tvare. Moje kopnutie je tak silne ze „vojak" padne nazad do stanu, ktory so sebou strhne a mne sa postasti ho preskocit a uniknut smrti. Cela tato akcia bola tak vierohodna, ze ked som skoncil, ozval sa potlesk od pracovnikov filmoveho stabu na scene. To sa nestava casto. Akciu nebolo potrebne druhykrat opakovat. Chudak „vojak" ktoreho som kopol do tvare, sa za chvilu vymotal zo stanu so zakrvavenou tvarou. Ja som sa isiel ospravedlnit, on sa usmial, mavol rukou, ze je to v poriadku! Neskorsie som sa dozvedel, ze sa zavodne venuje zapaseniu a ze je zvyknuty na fyzicke nasilie. Pre mna to bol zas jeden z momentov, kde v zapale akcie som trochu pozabudol, ze mam hrat, vzijuc sa do akcie akoby to bola skutocnost. Este stastie ze som mal v ruke gumeny noz, asi aj spomenutych dvoch vojakov by som bol skutocne zabodol. Hahaha!

Reziser Richard Groschopp a Milan Jablonsky (Rychly jelen) pri jednej z mnohych autogramiad. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-Stadt 

Film bol ukonceny nacas, stihli ho pripravit na premieru a uviest na strieborne platna pocas „ SOMMER FILM TAGE" - letnych filmovych festivalov vo vsetkych vacsich mestach Vychodneho Nemecka. Zucastnil som sa na premiere tohoto filmu v mnohych mestach v delegacii skladajucej sa z hercov, rezisera, producenta atd. Vsade, kam sme prisli, boli sme s nadsenim vitani a tesili sme sa pozornosti hlavne mladeze. Film mal obrovsky uspech, podobne ako Synovia Velkej Medvedice rok predtym. Popularita Gojka Mitica rastla kazdym dnom a ja som sa stal niekym ako „permanentnym clenom" filmoveho stabu s ponukou robit na dalsom filme. Znovu stvarnovat Indiana s menom Bad Face (Zla tvar). Okamzite po skonceni letneho festivalu v Nemecku sme odlietali do Gruzinska, kde v Kaukazkych horach sa zacali natacat exteriery dalsej „indianky". Howgh.

Gojko Mitic v "zajati" mladych obdivovatelov. Jeho popularita a kariera vo Vychodnom Nemecku bola ista. Foto: Presse Foto - Wolfram Garthe - Rostok 


Free Web Hosting